1. Čo znamená Čínska medicína.

Ak by sme mali povedať, čo znamená Čínska medicína pár vetami, myslím, že najvýstižnejšie by sme ju mohli definovať ako jedinečný komplex náuk spojených v jednom celku s prírodou a všetkým, čo človeka

na jeho ceste životom spája a udržuje pri živote, vitalite, harmónii v tom dobrom slova zmysle, ale aj s tým, čo človeka vie uviesť do rôznych chorobných stavov – procesov, v tom negatívnom slova zmysle.

Čínska medicína je v súčasnosti čoraz viac spomínaná a skloňovaná v súvislosti s celostným nazeraním na zdravie človeka. Môžeme povedať, že za posledných 20 rokov si vo viacerých krajinách Európy a ostatného sveta (samozrejme okrem Číny a ďalších východných krajín, kde funguje celé stáročia) upevnila svoje postavenie ako jediná medicína, ktorá je schopná svojou komplexnosťou a liečebnými výsledkami konkurovať medicíne západnej.

Je to medicína, ktorej prvé písomné diela sú dochované z čias cca 2500 rokov p.n.l., a ktorej základy položené v najstarších dielach z čias najznámejších legendárnych cisárov sa dodnes nemuseli meniť.

Pre človeka v minulosti a aj v súčasnosti predstavuje ucelený a mimoriadne rozsiahly systém vedomostí, ktoré sa za celé stáročia viac a viac rozširovali, skúmali na obrovskej vzorke populácie, overovali, vylepšovali.

Dnes nám prináša spolu zo svojimi základnými teóriami to najlepšie z oblasti fytoterapie, akupunktúry – akupresúry, dietetiky, masáží, energetických cvičení a dýchacích cvičení (čchi-kungu, tchai – ti).

Základné piliere čínskej medicíny sú postavené na „Učení o Jin – Jangu“ a „Učení o piatich elementoch (prvkoch)“. Na tieto základné učenia nadväzujú učenie o vnútorných orgánoch a energetických dráhach orgánov, učenie o škodlivinách – vonkajších a vnútorných, diagnostické vyšetrovacie metódy a v neposlednom rade všetky liečebné metódy.

Základné teórie učenia o Jin-Jangu a Piatich elemetoch prostredníctvom svojich teórií a zákonitostí vysvetľujú dianie nielen v človeku - mikrokozme, ale aj vo vesmíre - makrokozme a v prírode. Práve úzke spojenie človeka s prírodou a správne súžitie s ňou je jedným zo základných bodov, ktoré vedú človeka na ceste zdravia. Ako hovorí jedna z poučiek čínskej medicíny: „Človek z prírody vzišiel, v prírode žije, a zasa sa do nej bezpochybi vráti“. Terminológia čínskej medicíny je do značnej miery odlišná od tej našej, niekedy sa úplnému laikovi môže zdať až komická, ale pri hlbšom pochopení každý postupne zisťuje, že je to teória veľmi logická, a že jej princípy môže každý z nás uplatňovať v každodennom živote – v stravovaní, v psychohygiene - nazeraní na svet, na dianie okolo seba, v cvičení a pod.

Pre každého terapeuta Čínskej medicíny je v liečbe človeka cieľom nielen stanoviť správnu diagnózu a následne liečbu, ale zároveň ho naučiť a postupne správne preorientovať na zdravší spôsob života, stravovania, cvičenia atď. Čínska medicína nás učí všímať si všetko ako jeden ucelený celok, kde jedna vec, ovplyvňuje tú druhú (v našom organizme jeden orgán ovplyvňuje ten druhý) v dobrom aj v zlom.

Ak ste sa práve rozhodli pre svoje zdravie niečo urobiť, chcete odstrániť zdravotné problémy alebo si čisto preventívne posilniť svoje zdravie, tak ste na správnej adrese. Vykročte spolu s nami po ceste, ktorá po celé stáročia predstavuje pre celé generácie koreň zdravia a vitality získaný z prírody a z hlbokých poznatkov o fungovaní nášho tela a mysle.

 

2. Význam Čínskej medicíny.

Význam Čínskej medicíny spočíva predovšetkým v nastolení rovnováhy vo všetkých úrovniach organizmu. Myslí sa tým úroveň fyzická a energetická. Znamená to posilniť to, čo je v tele človeka oslabené, spriechodniť tok energie čchi a krvi, odstrániť prekážky v ich prúdení, odstrániť - vylúčiť škodliviny, ktoré sa v organizme človeka nachádzajú. Okrem toho sa liečba zameriava aj na preventívne posilnenie aj tých orgánov, ktoré síce ešte nevykazujú oslabenie, ale podľa rôznych zákonitostí a prepojení medzi orgánmi, by sa mohli vplyvom danej disharmónie – ochorenia, časom tiež oslabiť. Cieľom liečby čínskou medicínou je teda nastolenie rovnováhy nielen na krátke časové obdobie, ale ak je to možné na čo najdlhšie časové obdobie. Samozrejme tu, zohráva svoju rolu predovšetkým disciplinovanosť pacienta v liečbe, eliminácia zdravie narúšajúcich faktorov do najvyššej možnej miery, prístupnosť k pozitívnym zmenám v stravovacích zvyklostiach a celkovom životnom štýle. Ak je však človek uvedomelý a pochopí, že zdravie má v rukách predovšetkým on sám, potom je čínska medicína pre neho jednou z najlepších volieb na ceste k zlepšovaniu zdravia.

Ďalším dôležitým významom Čínskej medicíny je, že môže fungovať ako plnohodnotný partner popri liečbe západnou medicínou. Dokonca môže do značnej miery, eliminovať nežiadúci účinok chemických západných liekov, ktoré musí pri určitých ochoreniach pacient užívať. Čínska medicína vysoko oceňuje západnú medicínu v život zachraňujúcich situáciách, v prístrojových vyšetrovacích metódach, v chemických rozboroch krvi atď. Platí však u nej poučka, ktorá hovorí. „Tam, kde je to nutné použi medicínu západnú, a tam, kde je to možné použi tradičnú liečbu“. Počas mojej stáže vo Fakultnej nemocnici v Pekingu som zažila úžasné prepojenie západnej a čínskej medicíny, kde sa lekári obidvoch medicín navzájom profesionálne dopĺňali, rešpektovali, spolupracovali, a to všetko v konečnom dôsledku viedlo k tej najlepšej možnej liečbe v prospech pacienta.

V neposlednom rade je v čínskej medicíne najvýznamnejšia a najprepracovanejšia prevencia.

Dovolím si tvrdiť, že žiadny iný systém, žiadna iná medicína nemá toľko poznatkov a vedomostí v tejto oblasti ako práve čínska medicína. Predstavy o zdraví sa v rôznych kultúrach a civilizáciách líšia.

Zatiaľčo my v našej kultúre vnímame zdravie ako prebytok energie, čínska medicína ju definuje ako stav rovnováhy. Človek by sa nemal dohnať až k vyčerpaniu, pretože to znamená plytvanie silami, ktoré by mu mohli v neskorších rokoch života chýbať. Čínska medicína si všíma aj tie najmenšie detaily, ktoré by mohli skôr či neskôr viesť k narušeniu už spomínanej rovnováhy. Veľakrát sa stáva, že človek začína pociťovať nejasné ľahšie bolesti, tlaky alebo len jemné signály rôzneho charakteru (ľahké bolesti hlavy, častý pocit únavy, predmenštruačný syndróm, dlhé zaspávanie, častý pocit smädu, a pod.), ktorým nepripisuje vôbec žiadny význam, dokonca ich považuje za „normálne“. Z pohľadu čínskej medicíny aj ten najjemnejší príznak, je signálom, ktorým nám dáva telo znamenie, že sa vychýlilo z rovnováhy. Pod touto nerovnováhou myslíme predovšetkým nerovnováhu jin – jangových síl, oslabenie energie čchi, krvi a telesných tekutín, stagnácie v prúdení týchto zložiek. Následným zistením pomocou vyšetrovacích diagnostických metód a správne nadstavenej liečby, predovšetkým prostredníctvom fytoterapie a akupunktúry – akupresúry, stravy a Tuina masáží sa človek postupne dostáva opäť do stavu rovnováhy a zdravia.

Ako posledný význam spomeniem, že všetky liečebné metódy čínskej medicíny sú voči organizmu veľmi šetrné, bez nežiadúcich účinkov hlavne na pečeň a ľadviny, (ktoré sú zaťažené predovšetkým pri liečbe západnými chemickými liečivami).

Je teda na každom z nás, akou cestou sa vo svojom živote vydáme. Môžeme si vybrať cestu posilňovania zdravia a prevencie a myslieť tak aj na ďalšie roky nášho života, ktoré budeme aj vďaka úsiliu, ktoré vynaložíme v súčasnosti s veľkou pravdepodobnosťou prežívať v zdraví. Alebo nám to bude celkovo jedno a zaradíme sa do toho nekonečného zástupu ľudí čakajúcich v ordináciách na ten „zázračný liek“, ktorý za nás všetko zlé a choré vylieči a myslieť si, že nemusíme pohnúť my sami ani prstom, čo bude mať naopak v neskoršom veku s veľkou pravdepodobnosťou následok oslabeného zdravia.

 

3. Učenie jin-jangu.

Skoro každý z nás už počul o týchto dvoch pojmoch, no nie každý vie, čo to znamená.

Poďme si tieto dva pojmy bližšie vysvetliť.

Podľa základnej teórie Tradičnej čínskej medicíny ako aj celého Taoistického učenia, z ktorého pochádza toto učenie je všetko vo vesmíre, v prírode, ale aj v človeku a všetkom živom aj neživom tvorené z týchto dvoch substancií (inak nazývaných tiež - zložiek, energií). Jedná sa o substancie, ktoré vznikli z prvopočiatočnej jednoliatej beztvarej prasubstancie čchi. Táto substancia v sebe obsahovala dva praprvky, dve opačne pólované zložky jin a jang.

Vďaka ich súčinnosti sa následne rodí všetko ostatné v celom vesmíre, v prírode, aj v našom organizme.

Práve vďaka vlastnostiam, ktoré má jin a jang medzi sebou vznikajú nespočetné formy bytia.

Jin pripisujeme všetko hutné, hmotné, tmavé, chladné, ťažké, kalné. Patrí sem taktiež ženský princíp bytia, pasivita, žena, zem, mesiac, smrť, nehybnosť, forma – hmota, voda, jeseň, zima, noc, chlad, vlhko, tma, klesanie, zahusťovanie, dostredivosť, vnútro, dole, mäkké.

Jangu pripisujeme všetko ľahké, nehmotné – energetické, svetlé, teplé, číre – čisté. Patria sem ďalej mužský princíp bytia, aktivita, muž, nebesá, Slnko, život, pohyb, beztvarosť, oheň, jar, leto, deň, teplo, sucho, svetlo, vzostup, rozptylovanie, odstredivosť, povrch, hore, tvrdé.

Po prečítaní týchto vlastností jin a jangu si môžete všimnúť ich opačný charakter, ktorý je zároveň jeden z ich základných vzťahov, ktorý hovorí: „Jin a Jang sú vo vzájomnom protiklade“.

Ich druhá väzba je charakterizovaná princípom: „Jin a Jang v sebe navzájom korenia“. Znamená to, že žiadna vec z hore vymenovaných nemôže existovať bez svojho protikladu. Nemôže byť deň, ak by nebola noc, nemôže byť hore, ak by nebolo dole, nemohol by existovať život, ak by nebola smrť, atď. Teda všetko, čo vnímame má v sebe skrytý aj svoj protiklad, ktorý si v tej chvíli väčšinou neuvedomujeme, ale on je vždy tam.

Tretia väzba medzi jin a jangom hovorí: „Jin a Jang sa vzájomne prevažujú“. Znamená to, že tieto substancie nezostávajú voči sebe pasívne. Keďže sú navzájom stále prepojené a neoddeliteľné, sú voči sebe v stálom vzájomnom pohybe. Vládne medzi nimi teda stála tendencia prevažovania, čo znamená, že ak by jeden z nich získal prevahu, druhý by ju strácal, a ak sa to začne diať, začne aj druhý pôsobiť vo svoj prospech, a tak dochádza k neustálemu treniu a ich vnútornej dynamike. Ak sa obidve substancie nachádzajú okolo relatívneho stredu, jedná sa o tzv. rovnováhu zložiek, ktoré ale aj tak stále okolo stredu jemne oscilujú. Ak sa teda udrží správna rovnováha, prevažovanie vedie k harmonickému striedaniu obidvoch protikladov – napr. striedanie dňa a noci, striedanie ročných období a pod..

Posledný vzťah obidvoch substancií pojednáva o ich vzájomnej premene: „Jin a Jang sa na seba vzájomne premieňajú“. Znamená to, že za istých podmienok sa každá z oboch zložiek môže premeniť vo svoj protiklad. Touto podmienkou je tzv. extrémne preváženie rovnováhy na jednu stranu. Napr. pri preniknutí chladu do organizmu je tento chlad – jinový charakter škodliviny a ochorenia (pociťovanie chladu, zimomravosť, mierne zvýšená teplota, bledá tvár, studené končatiny, zimnica) po čase mení na horúčosť – jangový charakter škodliviny a ochorenia (vysoká horúčka, rozpálené telo, červená tvár, sucho v krku ). Znamená to, že ak nejaká forma, dej alebo vlastnosť dosiahne svoj vrchol, premení sa na svoj protiklad.

 

V čínskej medicíne sa vlastnosti medzi Jin a Jangom premietajú do všetkých jeho častí:

jednak do skladby tela, kde niektoré časti tela sú jinové (napríklad: vnútro, spodná časť, pravá polovica, brucho, orgány cang – srdce, pľúca, slezina – slinivka, pečeň a ľadviny, 3jinové dráhy rúk a nôh), niektoré jangové (napríklad: povrch, horná časť, ľavá polovica, chrbát, orgány fu – tenké črevo, hrubé črevo, žalúdok, žlčník, močový mechúr, 3jangové dráhy rúk a nôh).

Jinom sa taktiež v našom organizme myslí hlavne naša hmotná, najvýživnejšia substancia – krv, hovoríme, že to je hlavná jin organizmu, ktorá vyživuje, zvlhčuje. Jangom sa zasa myslí energia, ktorá dáva všetko do pohybu – vďaka jangu prúdi krv v cievach, môžu sa výživné látky dostávať na miesto určenia a taktiež môžu odchádzať nepotrebné zložky metabolizmu von z tela, jang zároveň organizmus zatepľuje a chráni.

Jin a jang zohráva dôležitú úlohu aj pri chorobných procesoch – sú ochorenia jangového a jinového charakteru, pri určovaní diagnózy a v neposlednom rade aj v liečbe. Mohli by sme o tom napísať celú knihu, ale to nie je cieľom tohto blogu. Cieľom bolo, aby ste pochopili úlohu týchto zložiek v našom bytí, ich vzájomné vzťahy a mohli tak aspoň trocha poodhaliť túto základnú teóriu, na ktorej je Čínska medicína postavená.

 

4. Učenie o 5-tich elementoch.

Jedno zo základných diel Čínskej medicíny medicíny hovorí: „Nič na zemi alebo vo vesmíre sa nemôže vyhnúť spojeniu s piatimi prvkami, a ani človek nie je výnimkou“.

Teória piatich prvkov predstavuje druhú najdôležitejšiu teóriu v Čínskej medicíne vedľa teórie o Jin-jangu.

V čínštine sa nazýva wu-sing, čo v preklade znamená proces, pohyb.

Týmito piatimi prvkami sú: drevo, oheň, zem, kov a voda. Tieto prvky nie sú len základnými prvkami (látkami) prírody, ale predstavujú predovšetkým päť základných procesov, vlastností, fáz, alebo základných zmien všetkých vecí a javov. Táto teória sa teda nevyužíva len v Čínskej medicíne, ale má svoje miesto aj v čínskej astrológii, metafyzike, prírodných vedách, feng-šuej, politike, skrátka v celom živote od jeho zrodu, až po zánik.

Jednotlivé prvky teda zastupujú veci a javy podobnej povahy, a predstavujú tak symbol určitých vlastností, vecí a javov – pozri tabuľku. Je potrebné zároveň chápať, že žiadny prvok nemôže existovať sám o sebe, a že existencia každého jedného prvku je závislá na všetkých ostatných, čo vedie k teórii vzťahov medzi nimi.

 

Vzťahy medzi piatimi prvkami môžeme rozdeliť do dvoch základných kategórií.

Vzťahy pozitívne – konštruktvívne a vzťahy negatívne – deštruktívne.

Vzťahy pozitívne v základe znamenajú, že každý prvok svojou správnou, zdravou aktivitou pozitívne ovplyvňuje všetky ostatné, podporuje a pomáha im v ich správnej činnosti.

Negatívne ovplyvnenie znamená, že oslabenie jedného prvku, postupne oslabuje aj prvky ďalšie, čiže disharmónia nezostáva, len na ňom samotnom, ale v konečnom dôsledku sa premieta do celého celku.

Pozitívne vzťahy sú: vzťah rodenia, ktorý predstavuje základné usporiadanie piatich prvkov. Prvky nasledujú v tomto poradí: drevo rodí oheň, oheň rodí zem, zem rodí kov, kov rodí vodu, voda rodí drevo. Niekedy je tento vzťah nazývaný aj matka – dieťa. Druhý základný pozitívnym vzťahom je vzťah vzájomného ovládania. Tento vzťah platí vždy medzi každým druhým prvkom. To znamená, že drevo ovláda zem, oheň ovláda kov, zem ovláda vodu, kov ovláda drevo, voda ovláda oheň.

Súčasným pôsobením obidvoch týchto základných vzťahov je zaistená relatívna stabilita vnútornej štruktúry vo veciach a javoch. Podľa tejto teórie sú tieto dva vzťahy neoddeliteľným rysom každej veci a javu.

Bez rodenia by nebolo zrodenie, rozvoj a rast, bez ovládania by nebola zachovaná rovnováha a harmónia pri vývoji a premene vecí a javov.

Negatívne chorobné vzťahy, ktoré narušujú dynamickú rovnováhu tohto systému sú: vzťah podmaňovania, ktorý je nadmernou podobou vzťahu vzájomného ovládania. Napríklad: drevo bude nadmerne ovládať zem, ktorá sa v dôsledku toho na určitú dobu stane oslabenou. Tento vzťah je v čínskej medicíne považovaní za ochorenie vážnejšieho charakteru. Po druhé je to vzťah ovládania v opačnom smere, nazývaný vzťah prekonávania. Teda ide o výmenu rolí medzi prvkom ovládajúcim a ovládaným. Napríklad: drevo, ktoré je ovládané pľúcami, bude v tomto vzťahu ovládať pľúca. Tento stav je považovaný v čínskej medicíne za ochorenie ľahšieho charakteru.

Pomocou tejto teórie je v čínskej medicíne vysvetľovaná fyziológia ľudského tela, patofyziológia vzniku ochorení, a taktiež vzťah ľudského tela s okolitým prostredím. Táto teória sa taktiež používa pri stanovení diagnózy a v liečbe.

Predstaviteľmi jednotlivých prvkov v našom organizme je päť základných orgánov – cang a jeden jeho párový orgán – fu.

Konkrétne k prvku drevo prináleží pečeň a žlčník, k prvku oheň prináleží srdce a tenké črevo, k prvku zeme prináleží orgán slezina – slinivka (v čínskej medicíne sa tieto dva orgány vnímajú ako jeden celok) a žalúdok, k prvku kovu prináležia pľúca a hrubé črevo a k prvku vody prináležia ľadviny a močový mechúr. K prvku oheň okrem už spomínaného srdca a tenkého čreva prináležia ešte osrdečník a trojitý ohrievač.

Jednotlivé prvky, a tým aj jednotlivé orgány cang – ako hlavný predstavitelia prvkov v našom tele majú následne spojitosť a prepojenosť s jednotlivými tkanivami a ďalšími orgánmi nášho organizmu.

Napr. prepojenie zo zmyslovými orgánmi: pečeň – s očami, srdce – s jazykom, slezina s perami, pľúca s nosom, ľadviny s ušami (čo napr. znamená, že ochorenie pečene sa môže prejaviť ochorením očí, atď.) Taktiež sa prepájajú s ročnými obdobiami pečeň s jarou, (čo znamená, že pečeň bude najnáchylnejšia k nerovnováhe a k ochoreniam najčastejšie na jar), srdce s letom (problémy srdciarov sú najviac citeľné práve v tomto období), slezina s neskorým letom, pľúca s jeseňou, ľadviny zo zimou.

Teória piatich prvkov sa využíva aj v liečbe, napríklad: podľa piatich farieb pokožky tváre (pričom každá farba prináleží k jednému z piatich prvkov – pozri tabuľku) môžeme usudzovať poškodenie určitého orgánu.

Taktiež sa využíva pri stanovení diagnózy aj vzťah medzi prvkami a emóciami, kde hnev spadá pod element dreva, radosť pod element ohňa, nadmerné premýšľanie (trápenie sa nad problémami, ustaranosť, nadmerná psychická záťaž) pod element zeme, smútok pod element kovu, strach pod element vody. Teda je veľmi pravdepodobné, že napríklad človek, ktorý má sklon k hnevu, ktorý prináleží k prvku dreva, bude mať s najväčšou pravdepodobnosťou oslabenú pečeň.

Na záver ešte spomeniem teóriu piatich prvkov v liečbe. Čínska medicína totiž nelieči len poškodený orgán, ale taktiež orgán - orgány, ktoré majú k poškodenému orgánu určitý vzťah, alebo môžu byť jeho oslabením taktiež ovplyvnené. V liečbe sa následne využíva teória jednotlivých vzťahov, ktoré som popísala vyššie.

Jedná sa o skutočne veľmi širokú pôsobnosť tejto teórie, o čom svedčí aj množstvo kníh, kde je táto teória podrobne rozpísaná. V základe som Vám priblížila tieto princípy a uviedla Vás do tohto úžasného systému, ktorý je zároveň veľmi logický, a ktorého základné poznanie je dobré ovládať aj v bežnom živote napr. pri voľbe potravín, ktoré taktiež podľa vlastností a pôsobenia priraďujeme pod jednotlivé elementy (pozri kapitolu o dietetike).

 

5. Učenie o vnútorných orgánoch.

Čínska medicína delí vnútorné orgány do dvoch základných skupín.

1.skupina - orgány CANG: sem patrí pečeň, srdce, slezina – slinivka (tieto dva orgány predstavujú jeden prepojený celok, ďalej budem písať už len slezina), pľúca a ľadviny. Orgány cang sú považované za najdôležitejšie orgány ľudského tela po všetkých stránkach – fyziologickej, energetickej aj psychickej. Sú v našom organizme predstaviteľmi jednotlivých elementov – pečeň dreva, srdce ohňa, slezina zeme, pľúca kovu, ľadviny vody.

Hovoríme, že ide o zhutnenú formu energie piatich prvkov. Prostredníctvom svojej energie – čchi podporujú, riadia a ovplyvňujú všetky procesy v našom tele, riadia svoje pridružené orgány fu, príslušné časti tela, ktoré pod ne spadajú, zmyslové orgány k nim priradené, do veľkej miery ovplyvňujú sféru duševného a citového života.

Jedno pravidlo hovorí: „Ak by sme dokázali všetkých päť cangov – pečeň, srdce, slezinu, pľúca a ľadviny udržať v dokonalom zdraví, čo znamená, že by im sme vedeli zabezpečiť dostatočný a kvalitný každodenný prísun novej energie čchi a krvi, tak náš samoregulačný mechanizmus organizmu, (ktorý je dokonalým a silným systémom) by dokázal zvládnuť ataky akýchkoľvek škodlivín a život človeka by prekypoval zdravím až do vysokého veku“. Zvládnuť túto úlohu vôbec nie je v dnešnej dobe ľahké. Vplyvom stresu, uponáhľania, časovej tiesne, zanedbávanej fyzickej aktivity, duševnej hygieny a v neposlednej miere odklonením sa od zdravého spôsobu stravovania zo žiadnym prihliadnutím na ročné obdobia, vek a pohlavie, sme častokrát bohužiaľ my sami tí, čo si spôsobujú oslabovanie na už spomínaných úrovniach – fyzickej, energetickej aj psychickej.

Vrátiac sa k orgánom cang je dobré vedieť, aké základné funkcie v našom organizme zastávajú.

Rozpis jednotlivých funkcií je uvedený v jednotlivých tabuľkách.

 

Orgány FU.

K orgánom fu patria: žlčník, tenké črevo, žalúdok, hrubé črevo, močový mechúr. Na rozdiel od orgánov cang sa jedná o tzv. „duté orgány“, teda tie, ktoré sa môžu naplňovať rôznym obsahom: potravou, žlčou, stolicou, močom. Ich hlavnou úlohou je teda prijímanie potravy, vylučovanie nepotrebných pevných zvyškov a tekutín, podporovanie trávenia potravy.

Sú párovými orgánmi k orgánom cang: žlčník spadá pod pečeň, tenké črevo pod srdce, žalúdok pod slezinu, hrubé črevo pod pľúca, močový mechúr pod ľadviny.

 

Zvláštne orgány fu.

Okrem základných orgánov fu čínska medicína rozlišuje ešte tretiu skupinu orgánov, ktoré nazýva zvláštne fu orgány.

Patria sem: mozog, dreň, kosti, cievy, žlčník (on patrí aj k základným fu orgánom) a maternica.

Fu sa nazývajú preto, že sú duté, ale zvláštne preto, že neuskladňujú v sebe potravu, ale uchovávajú v sebe rôzne druhy – formy esencie čchi. Majú teda spoločné rysy aj ako orgány cang.